ELEKTRÁREŇ EDU

◀ Späť na simuláciu

Porovnanie typov elektrární

⚛ Jadrová (PWR) ☼ Fúzna 🔋 Tóriová 🔥 Uhľová ☼ Solárna 💧 Vodná 🌀 Veterná
Typický výkon 1000 MW 500 MW * 300 MW 600 MW 100 MW 500 MW 45 MW
Účinnosť 33% 60% * 45% 38% 20% 90% 45%
Kapacitný faktor 92% - * 90% 85% 15-25% 40-55% 25-45%
CO₂ (g/kWh lifecycle) 12 ~5 * 10 820 45 24 11
LCOE (EUR/MWh) 60-110 - * 50-80 * 65-150 30-50 30-90 25-50
Doba výstavby 10-15 rokov 20+ rokov * 5-8 rokov * 3-5 rokov 0.5-1 rok 5-10 rokov 0.5-2 roky
Životnosť 60 rokov 30 rokov * 60 rokov 40 rokov 25-30 rokov 100+ rokov 25 rokov
Palivo Urán-235 Deutérium + Trícium Tórium-232 Uhlie Slnko (zadarmo) Voda (zadarmo) Vietor (zadarmo)
Regulácia výkonu Pomalá Rýchla * Stredná Stredná Žiadna (slnko) Rýchla Žiadna (vietor)
Bezpečnosť Vysoká (odpady) Vynikajúca Pasívna bezp. Emisie, popol Bezpečná Riziko povodne Bezpečná
Plocha (km²/GW) 1-3 1-2 * 1-3 2-4 20-50 10-300 70-150

* Fúzna energia je stále v experimentálnej fáze. Hodnoty sú odhady pre budúce komerčné reaktory (ITER, DEMO).

Vizuálne porovnanie

Energetický mix — Napáj mesto

Postaľ si vlastný mix elektrární aby si pokryl 24-hodinovú spotrebu mesta. Sleduj kedy je prebytok, kedy blackout.

Tvoj ener. mix

500
300
200
150
100
0
500
1250
Celkový výkon MW
---
CO₂ g/kWh
---
EUR/MWh

24h graf — výroba vs. spotreba

0h
Blackout
0%
Prebytok
0%
OZE podiel

Historické havárie

Krok po kroku, čo sa stalo a aké poučenie z toho plynie.

☢ Černobyl, 1986 — RBMK reaktor

INES 7 — Ťažká havária
25. apríl 1986, 01:00

Plánovaný test turbíny pri nízkom výkone. Operátori znížili výkon na 700 MWt, ale prešli až na 30 MWt — v reaktore sa nahromadil xenón-135 (otrávenie xenónom).

01:23:04

Na zvýšenie výkonu vytiahli takmer všetky regulačné tyče (zostalo len 6-8 z 211). Porušenie bezp. predpisov — minimum je 30 tyčí.

01:23:40

Začal sa test. Operátor stlačil AZ-5 (havarijné odstavenie). Tyče mali grafitové špičky — pri zasúvaní najprv ZVÝŠILI reaktivitu namiesto jej zníženia!

01:23:44

Výkon vyskočil na 30 000 MWt (100× nominal). Parna explózia zdvihla 1000-tonový kryt reaktora. Druhá explózia (pravdepodobne vodíková) vyhodila horúci grafit do okolia.

Nasledujúce dni

Grafit horel 10 dní. Rádioaktívny mrak zasiahol celú Európu. Evakuácia 350 000 ľudí. Likvidátori dostali smrteľné dávky žiarenia. Pripjať je dodnes neobýva­teľný.

Poučenie

• Reaktor RBMK mal pozitívny dutinový koeficient — strata chladiva ZVYŠOVALA výkon (moderné PWR majú negatívny = bezpečný).
• Grafitové špičky tyčí boli konštrukčná chyba.
• Operátori vypli bezpečnostné systémy kvôli testu.
• Dnešné reaktory majú pasívne bezpečnostné systémy, ktoré fungujú aj bez ľudského zásahu.

🌊 Fukušima Daiichi, 2011 — BWR reaktor

INES 7 — Ťažká havária
11. marec 2011, 14:46

Zemetrasenie M9.0. Reaktory 1-3 sa automaticky odstavili (SCRAM). Vonkajšie napájanie prerušené. Naftové generátory sa zapli — chladenie funguje.

15:37

Cunami (14 m) prekonalo ochrannú hrádzu (5.7 m). Naftové generátory zatopené. Úplná strata napájania (Station Blackout). Chladiace čerpadlá prestali fungovať.

12-15. marec

Bez chladenia sa palivové tyče prehriali. Zirkóniové obaly reagovali s parou → vodík. Vodíkové explózie zničili budovy reaktorov 1, 3 a 4. Tavenie jadra v reaktoroch 1-3.

Dôsledky

Evakuácia 154 000 ľudí. Žiadne priame úmrtia na žiarenie (vs. 18 500 obetí cunami). Kontaminácia pôdy a vody. Náklady na likvidáciu: ~200 miliárd USD, trvanie 30-40 rokov.

Poučenie

• Reaktory sa bezpečne odstavili — problémom bola strata chladenia ZVYŠKOVÉHO tepla (aj odstavený reaktor produkuje 7% tepla).
• Moderné reaktory (Gen III+) majú pasívne chladenie gravitáciou, bez potreby elektriny.
• Fukušima viedla k sprísne­niu bezp. noriem celosvetovo (stress testy, protipovodňové úpravy).

☢ Three Mile Island, 1979 — PWR reaktor

INES 5 — Havária s následkami
28. marec 1979, 04:00

Porucha napájacej pumpy sekundárneho okruhu. Automaticky sa zapli havarijné pumpy — ale ventily boli OMYLOM zatvorené (údržba).

04:01

Tlak stúpol → otvoril sa pretlakový ventil (PORV). Ventil sa ale NEZAVREL spätne — chladivo unikalo. Operátori nevedeli — indikátor ukazoval len „povel na zatvorenie", nie skutočnú polohu.

04:00-06:20

Operátori omylom ZNÍŽILI prietok chladenia (mysleli si, že je ho veľa). Jadro sa čiastočne odkrylo. ~50% paliva sa roztavilo.

Dôsledky

Kontajnment vydržal — minimálny únik rádioaktivity. Žiadne zranenia ani úmrtia. Ale obrovský dopad na verejnú mienku — zastavenie jadrovej energetiky v USA na 30 rokov.

Poučenie

• Zlý dizajn ovládacieho panelu — operátori nemali správne informácie.
• Kontajnment fungoval! Dokázal, že bezpečnostná obálka chráni aj pri tavení jadra.
• Viedlo k revolúcii v školení operátorov, dizajne ovládacích panelov a bezpečnostnej kultúre.

🌊 Priehrada Banqiao, 1975 — Čína

Najhoršia priehradná havária
5-7. august 1975

Tajfún Nina priniesol 1060 mm zrážok za 24 hodín — ročný priemer za jeden deň. Hladina prudko stúpala. Komunikácia s úradmi prerušená.

8. august, 01:00

Priehrada Banqiao — kapacita vyčerpaná. Stavidlá zablokované sedimentmi. Voda preteká cez korunu. Betón eroduje.

01:30

Priehrada sa pretrhla. 600 miliónov m³ vody sa uvoľnilo naraz. 10 m vysoká vlna sa hnala rýchlosťou 50 km/h. Za ňou sa pretrhlo ďalších 62 priehrad (domino efekt).

Dôsledky

85 600 priamych obetí. 145 000 ďalších na následky (epidémie, hladomor). 11 miliónov ľudí zasiahnutých. Zatajované čínskou vládou 30 rokov.

Poučenie

• Priehrady nie sú „bezpečná" energia — historicky spôsobili viac obetí ako jadrové havárie.
• Nutnosť dimenzovať na extrémne udalosti (PMF — Probable Maximum Flood).
• Bezpečnostné prelivy musia byť dostatočne kapacitné a nesmú sa zablokovať sedimentmi.

Kvíz — Otestuj sa

15 otázok o elektrárňach, energii a bezpečnosti.

CO₂ emisie — Lifecycle analýza

Celý životný cyklus: výroba, prevádzka, palivo, likvidácia.

Ekvivalenty — 1 GWh elektr. = ?

Ekonomika — LCOE (Cena elektr.)

Levelized Cost of Energy: celkové náklady počas životnosti vydelené celkovou výrobou.